Kumulus
Publikováno: 23.08.2007 |
Kumulus (lat. cumulus, Cu) alebo kopa je typ kupolovitého oblaku vyskytujúci sa v malých výškach. Oblaky typu kumulus vznikajú pri konvekcii a jej vplyvom rastú do výšky. Princípom vzniku je bublina teplého vzduchu, ktorá sa odlepí od prehriateho terénu na povrchu zeme a v istej výške sa zráža jej vodná para. Základňa kumulov je totožná s hladinu kondenzácie. Preto majú všetky kumuly v jednej oblasti rovnakú výšku. Ich základňu býva zvyčajne nižšie ako 2000 metrov. Kumuly radíme medzi oblaky s vertikálnym vývojom. Ich vývoj má typické fázy a je pomerne ľahko pozorovateľný aj pre bežného pozorovateľa.
Veľkosťou je kumulus veľmi premenlivý, môže byť až 10 km široký a 20 km vysoký. Pri pohľade zboku alebo zhora má oslnivo bielu farbu, jeho základňa býva väčšinou sivá. Čím je oblak vyšší, tým je tmavšia, iba pri najtenších kumuloch môže byť úplne biela. Máva huňatý vzhľad, preto sa niekedy tieto oblaky nazývajú aj ako „baránky“. Má ostro ohraničené okraje, jednotlivé oblaky sú od seba oddelené a zvyčajne vidno medzi nimi modrú oblohu. Vo fáze zániku sa ostrý tvar kumulu stráca. Suchý vzduch vtedy preniká do jeho vnútra, kvapôčky vody sa vyparujú a zvyšky oblaku sa v vplyvom chladnejšieho vzduchu a poklesu rozpadajú. Kumuly rýchlo menia tvar. Väčšinou sa všetky na oblohe pohybujú jedným smerom.
Kumuly sa často vyskytujú v súvislých radoch. Tieto rady vznikajú nad miestami, kde je zemský povrch zvlášť náchylný na tvorbu teplých výstupných prúdov. Výstupy bublín teplého vzduchu sa tu opakujú v pomerne krátkom intervale, prípadne sa tu jedná o súvislý a nepretržitý výstupný prúd vzduchu. Stály zdroj prúdenia na jedinom mieste určuje, že zhruba na jednom a tom istom mieste oblohy vzniká vždy ďalší a ďalší kumulus. Tento jav trvá opakovane až dovtedy, až kým sa pravidelná tvorba bublín nezastaví. Rad kumulov obyčajne vidno najmä za výraznejšou terénnou vyvýšeniou, či vrchom.
Kumulus
Kumulus
Veľkosťou je kumulus veľmi premenlivý, môže byť až 10 km široký a 20 km vysoký. Pri pohľade zboku alebo zhora má oslnivo bielu farbu, jeho základňa býva väčšinou sivá. Čím je oblak vyšší, tým je tmavšia, iba pri najtenších kumuloch môže byť úplne biela. Máva huňatý vzhľad, preto sa niekedy tieto oblaky nazývajú aj ako „baránky“. Má ostro ohraničené okraje, jednotlivé oblaky sú od seba oddelené a zvyčajne vidno medzi nimi modrú oblohu. Vo fáze zániku sa ostrý tvar kumulu stráca. Suchý vzduch vtedy preniká do jeho vnútra, kvapôčky vody sa vyparujú a zvyšky oblaku sa v vplyvom chladnejšieho vzduchu a poklesu rozpadajú. Kumuly rýchlo menia tvar. Väčšinou sa všetky na oblohe pohybujú jedným smerom.
Kumuly sa často vyskytujú v súvislých radoch. Tieto rady vznikajú nad miestami, kde je zemský povrch zvlášť náchylný na tvorbu teplých výstupných prúdov. Výstupy bublín teplého vzduchu sa tu opakujú v pomerne krátkom intervale, prípadne sa tu jedná o súvislý a nepretržitý výstupný prúd vzduchu. Stály zdroj prúdenia na jedinom mieste určuje, že zhruba na jednom a tom istom mieste oblohy vzniká vždy ďalší a ďalší kumulus. Tento jav trvá opakovane až dovtedy, až kým sa pravidelná tvorba bublín nezastaví. Rad kumulov obyčajne vidno najmä za výraznejšou terénnou vyvýšeniou, či vrchom.
Kumulus
Kumulus